reklama

Voliť a či nevoliť? To je otázka.

Slovenská politická scéna dosiahla z morálneho hľadiska historické dno, ktoré bude v najbližšej dekáde asi len ťažko prekonané. (Ibažeby získal ústavnú väčšinu istý doktor práv sľubujúci istoty, dane a smrť - ale predtým si vás určite vypočujeme. To by som bol s výrokmi o nejakom dne opatrný.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tieto voľby nie sú o žiadnych velkých trend-určujúcich témach, len o kydaní hnoja. Nie sú ani veľkým upratovaním, lebo nikto hnoj nekydá von z chlieva, len sa všetci okydávajú navzájom.

Mienkotvorné médiá klesli na úroveň posledného bulváru a namiesto stabilizácie nenormálnej situácie moderovaním odbornej debaty riešia to, či nominovaní kandidáti majú alebo nemajú odstúpiť týždeň pred voľbami z kandidátky, pretože nosia naruby spodné prádlo.

Slovensko nečaká žiadny progres, pretože sa tu oň nikto nesnaží, ešte aj tých posledných pár nadšencov je rýchlo zbavených energie a zaneprázdnených obhajovaním banalít a nepodstatných faux pas z minulosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pravica v troskách

Pravica je zamestnaná hľadaním vinníka svojho vlastného zlyhania. Jej niekdajší líder, ktorého práca tak veľmi baví, že mu nevadilo podviesť voličov, aby ju získal, zmeškal príležitosť spraviť štátnický krok a masochisticky si vychutnáva svoj posledný maratón, akoby to bolo len o ňom. Jeho strana opatrne hľadá dediča trónu, ale príležitosť na sebareflexiu a pokánie zostáva len nesplnenou ideou, ak ďalej trvajú na tom, že Gorila je cudzí problém a že to bol Sulík, kto povalil vládu.

Obyčajný človek len žasne, ako sa kandidátka jedinečných osobností rozpadne na jednej blbej požiadavke neliečeného exhibicionistu, ktorý dokáže verejne priznať úplatok a zároveň to poprieť na detektore lži (a nikomu to nepríde divné), a ktorého infantilný útok nedokážu starí bardi ani len dôstojne ustáť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

KDH ani nedýcha, pretože nechce zastaviť nepochopiteľný prílev frustrovaných bývalých voličov ostatných pravicových strán, ktorí sa ako topiaci chytajú posledného stebla prázdnej slamy plávajúcej medzi troskami rozsypaného zlepenca, odmietajúc úplnú kapituláciu a rozšírenie mohutnej vrstvy nevoličov.

SaS nástupom na politickú scénu len obnažila dlho zrejmý no nepriznaný fakt o tom, nakoľko a v čom je vlastne KDH pravicové, keď konfrontované liberalizmom Sulíkovcov obracia sa s dôverou ku Ficovi a za výhradu svedomia a protipotratový zákon zapredá zbytky svojej ekonomickej agendy. Frustráciu KDH z konfigurácie pravicovej reality nedokáže kompenzovať ani fakt, že SaS najviac medializované kusy svojej liberálnej agendy obetovala na oltár spoločnej vlády a tým sa nadobro zhovadila v očiach časti svojich voličov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fico sa zúfalo snaží nerozrehotať do prvej kamery a čuší ako voš pod chrastou. Vlastne by sa mohol vykašľať na celú kampaň a odísť na Havaj, kde by si počkal, kým mu zavolajú z úradu vlády, že už má vymaľované a nábytok vymenený. A chladničku plnú coly. Vlastne by asi aj odišiel, keby to jedinečné divadlo nechcel sledovať z prvého radu.

Polovica ľudí, čo má pocit, že ju zdiera to 1%, ani netuší, kto reálne financuje tento štát a stále majú problém pochopiť, že si môžme dovoliť len také silné sociálne programy, na ktoré si zarobíme, a že 4% rast je pri 8% deficite je len obyčajný podvod.

Odpustiť?

Zlyhanie pravice nemôže zostať nepotrestané. Pravica nemôže – nesmie - v týchto voľbách uspieť. Strach z Fica nemôže byť dôvodom na milosrdenstvo po tak fatálnom zradení dôvery.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pravicový volič tak nemá na výber len dovoliť Ficovi ujať sa moci. Víťazstvo Fica musí byť úplné, väčšinové a nekompromisné. Porážka pravice musí byť natoľko zdrvujúca, aby mohla byť očistná.

Akt milosrdenstva elektorátu spočíva nanajvýš v tom, že KDH nebude vystavené pokušeniu vládnuť zo SMERom, pretože Fico ich potrebovať nebude. Fico bude pod omnoho väčším tlakom, ak bude na vládnutie odkázaný sám.

SKDÚ si zaslúži zostať jedno volebné obdobie mimo parlamentu. Nekompromisne.

Ako líder pravice nesie politickú zodpovednosť za toto zlyhanie. Hoci vinné sú všetky zúčastnené strany, jednoznačne najväčšiu zodpovednosť nesie SDKÚ. Boli to oni, čo mali v rukách všetky tromfy. Boli to oni, kto riadil loď.

Nevoliť?

Je neznesiteľne ľahké a veľmi pochopiteľné v takejto situácii rezignovať a vykašľať sa na to všetko. Ale život nie je jednoduchý a naše morálne dilemy nie sú čiernobiele.

Pokiaľ existuje rozdiel medzi väčším a menším zlom, je (žiaľ) našou morálnou povinnosťou zašpiniť si ruky a zvoliť to menšie.

Väčšie zlo si totiž nezaslúži, aby sme mu našou pasivitou dávali rovnaké šance.

Naivní idealisti neschopní kompromisov končia medzi zhnusenými nevoličmi a hoci to netušia, prispievajú tak k voľbe väčšieho zla.

Preto poďme voliť!

V uliciach sa neprofesionálne pokúšajú robiť revolúciu mladí, neskúsení a naivní študenti, ktorí možno ešte nevedia sformulovať svoje požiadavky tak, aby im to prešedivelí a unavení ex-revolucionári neohundrali, možno ešte ani intelektuálne nedozreli do štádia Churchillovho tridsiatnika, ale majú srdce na správnom mieste a nie je im jedno, ako bude vyzerať naša budúcnosť.

Nenechávajme ich v týchto ťažkých a dôležitých časoch osamote. Nie je čas na letargiu. Nemáme právo na pasivitu.

Exemplárne potrestajme najväčšieho vinníka a pošlime SDKÚ na trestnú lavicu. Zvyšným stranám pravice dajme podmienečný trest a šancu byť Ficovi silnou a relevantnou opozíciou.

Koho?

A masívne krúžkujme. Zaujímavých ľudí v pozadí je stále ešte dosť. Lipšic, Procházka, Mikloško, Kollár, Galko, Nicholsonová, Krnáč, Šebej… Niekoho si určite nájdete. Nemusí byť anjel. Stačí keď je aspoň o niečo lepší než ostatní. A je to príležitosť ukázať prostredníček lídrom, ktorí zlyhali.

Novým lídrom môže byť len strana, ktorá ma kapacitu pokryť ekonomický aspekt riadenia štátu. Pokiaľ vám nesedí rozpočet, všetky ostatné pekné idey sú len dočasný hipisácky úlet.

Náš volebný systém potrebuje zásadný “upgrade”, zmenu, posun paradigmy, a zúfalo potrebujeme stranu, ktorá sa nebojí meniť skostnatelý systém.

Špecializované strany z veľmi úzko vyprofilovanou a menšinovo orientovanou agendou nepredstavujú univerzálnu budúcnosť, a teda ani alternatívu.

Rovnako nie sú alternatívou ani zoskupenia, ktoré chcú síce kontrolovať a buzerovať, ale odvahu niesť podiel zodpovednosti nemajú.

Riadenie štátu musí byť odpolitizované a preto preferujte strany, ktoré dokázali, že nie sú len výťahom pre politických nominantov.

Nevy*ebte sa na to!

Enter video caption here

Patrik Beno

Patrik Beno

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie je doležité, kto píše, ale čo píše :-) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu